Plemeno Papillon - MALÝ KONTINENTÁLNY ŠPANIEL

Malý kontinentálny španiel" má dve varianty: PAPILLON a PHALÉNE. Rozdiely sú iba v polohe uší: Papillon má stojace uši, Phaléne - pôvodná forma - ma na rozdiel od Papillona visiace, priliehajúce uši. V ostatnom výzore sú si identický.

Už v 12. storočí boli trpazličí španieli obľúbený u urodzených dám na španielskom dvore. V 14. a 15. storočí nechýbali skoro na žiadnom európskom kráľovskom dvore. Kráľ Heinrich III. Francúzsky (1551-1589) bol jedným z prominentných milovníkov týchto psíkov. K ich milovníkom patrila aj rakúska cisárovná Mária Terézia a jej dcéra Mária Antoinetta. Trpazličí španieli sú zobrazovaní na mnohých obrazoch známych majstrov ako Tizian, Rubens alebo Jan Vemeer. Počas francúzskej revolúcie boli však skoro vyhubení. Papillon so stojatými ušami vznikol až v 19. storočí prekrížením špica a čivavy. Jeho uši, ktoré vyzerajú ako otvorené krídla motýľa, prispeli k jeho pomenovaniu. Veľmi rýchlo sa stal obľúbeným, preto sa Phaléne, ktorý je inak označovaný ako "nočný motýľ" stal veľmi vzácnym. Papillon a Phaléne sú veľmi múdri psy a telesne odolní. Pri dobrej opatere sa môžu dožiť až 17 rokov.

Jeho oficiálne meno znie "Epagneul nain continental", čím sa jasne chce povedať, že tento malý pes by podľa zovňajšku mal byť skôr priradený k trpasličím špicom ako španielom. Podľa pôvodu je ale prvý malý španiel a spríbuznený s anglickým Kráľom Karolom. U nás sa už dávno presadilo označenie papillon a oficiálne meno sa objavuje nanajvýš v knihách chovu a vo výstavných katalógoch. Za papillona možno ale právom označiť iba druhy so vzpriamenými ušami. Ich predstavitelia majú veľké, hojne strapcovité uši, široko od seba vzdialené, takže obrys hlavy pripomína motýľa (PAPILLON), pričom veľké uši tvoria motýlie krídla. Ešte existuje iná, staršia obmena - PHALÉNE so spustenými ušami. Má ich mať vysoko nasadené, zreteľne nad výškou očí a v kľude majú tieto strapcovité uši visieť popri hlave. Phaléne je francúzske označovanie pre nočného motýľa (v protiklade k dennému motýľovi majú nočné motýle krídelká tesne pri tele). Podoba visiacich uší sa zdá byť tá staršia, v každom prípade na starých maľbách (Tizian, Rubens, Veronese) sú zobrazované bez výnimky malé dlhosrsté bielo-pestré psy s visiacimi ušami. Boli stálymi sprievodcami vznešených dám, ktorým ako zachytil kronikár, slúžili zvláštnym spôsobom: "...malé psíky dám chytali blchy a rôzny iný hmyz". Blchy boli aj v kráľovských rúchach a mať blchy nebola vôbec hanba! Ostrý predel medzi anglickým "Charles" a kontinentálnym Epagneuls nains sa ťahal dovtedy, ako sa tupý nos a vysokoklenutá lebka u španiela Kráľa Karola potiahli dopredu, predtým boli prechody od jedného plemena k druhému plynulé. Postupne sa tieto malé psy dostávali na kontinente do zabudnutia a až v druhej polovici 19. Storočia sa francúzsky a belgický milovníci opäť ujali a vyšľachtili. Na rozdiel od anglického s krátkym ňucháčom, mal kontinentálny malý španiel zúžený ňucháč. Prvé papillony so vzpriamenými ušami sa vynorili krátko pred prelomom storočia, ale ani Strebel ani Beckman sa o nich nezmieňujú vo svojich kynologických dielach. Či sa "MOTÝLIE UŠI" objavili spontánne a či ich chovatelia docielili skrížením s inými plemenami so vzpriamenými ušami, sa dnes nedá zistiť. V každom prípade papillony boli stále viac obľúbené a časom skoro úplne vytlačili phaléne. Dlhý čas prebiehal chov variet krížom-krážom a výsledkom bolo, že vzniklo veľa miešaných foriem (papillony s nedostatočne vzpriamenými ušami, phalény s visiacimi, nabok odstávajúcimi ušami). Dnes sa razí tendencia prísne od seba tieto formy odlišovať. To má ale za následok, že sa menej obľúbené phalény stali postupne raritou a už ich na veľkých výstavách sotva vystavujú. Treba sa obávať, že phalény by mohli v ďalších rokoch úplne zaniknúť, ak sa ich neujme niekoľko náruživých chovateľov. Nebude ľahké vybudovať čistokrvné rody phalen. Príliš dlho sa krížilo jedno cez druhé a pri malom počte šteniat na vrh sú selekčné možnosti veľmi obmedzené. Bolo by ale poľutovaniahodné, keby sa táto stará forma kontinentálneho malého španiela načisto stratila z dohľadu. Papillony patria dnes k najmenším plemenám psov, najmenšie vážia iba 1,5kg, najťažšie nie viac ako 5kg. Sú teda podstatne ľahšie ako ich anglický vzdialení príbuzní s hmotnosťou 4,5 - 8,2kg. Primerane k telesnej veľkosti je počet šteniat na vrh veľmi malý, priemer je 2,4 šteniat na vrh. Avšak sú, ako väčšina malých psov skutočne dlhoveké a pri dobrom zdraví sa dožívajú veku 16 a viac rokov.

Štandard:

A) CELKOVÝ VZHĽAD: malý kontinentálny „španiel" je malé "vydanie " normálneho „španiela", harmonickej stavby tela, bohatého osrstenia a primeranej dlhej partie čumáku (tá je kratšia ako mozgovňa). Je nežný, ušľachtilý, chová sa hrdo, pohyb je volný a elegantný. Telo je niečo dlhšie ako vyššie.

B) HLAVA: všetky jej časti sú vyvážené, celkovo je dosť ľahká a krátka. Pri pohľade spredu i zboku je lebka medzi ušami zľahka vyklenutá. Partia čumáku je kratšia než mozgovňa a smerom k nosu je zašpicatená. Chrbát nosu je rovný, stop je výrazný.

C) NOS: malý, čierny, okrúhly, na vrchole mierne sploštený.

D) PYSKY: silno pigmentované, úzke, tenké.

E) ZUBY: skôr veľké, skus normálny.

F) JAZYK: nesmie byť viditeľný.

G) OČI: dosť veľké, otvorené, pomerne ďaleko od seba uložené, nevystúple a uložené trocha pod líniou stopu. Majú byť tmavé, plné výrazu, s dobre pigmentovannými okrajmi viečok.

H) UŠI: sú vztýčené alebo zavesené, vždy dosť ďaleko vzadu a pomerne ďaleko od seba nasadené.

I) TYP SO ZAVESENÝM UCHOM ( phaléne): uši nasadené nad líniou očí, zavesené, pokryté veľmi dlhou jemnou srsťou.

K) TYP SO VZTÝČENÝM UCHOM (papillon): uši sú vysoko nasadené široko roztvorené, vztýčené, šikmo nesené, taktiež ich os zviera s temenom hlavy uhol 450 , sú pokryté dlhou hodvábnou srsťou, ktorá splýva nadol. Kríženie medzi obidvoma typmi je povolené, ale niekedy dáva jedincov s ušami prechodného typu, čo sa hodnotí ako vada.

L) KONČATINY: lopatky a kosti ramien sú vyvinuté, rovnako dlhé, zvierajú normálny uhol. Hrudné a panvové končatiny sú rovné, skôr jemné. Pri pohľade zboku sú zápästia skoro nezistiteľné, stehná sú normálne zauhlené. Všetky štyri končatiny sú rovnobežné.

M) LABKY: pretiahnuté, tzv. zajačie, so silnými, najlepšie čiernymi drábkami. Hnedo a bielo sfarbení jedinci môžu mať drábky svetlejšie. Prsty majú dobre vyvinuté nášľapné vankúšiky. Medzi nimi rastie dlhá srsť.

N) KRK: stredne dlhý.

O) HRUDNÍK: široký a hlboký. Obvod hrudníka meraný medzi dvoma poslednými rebrami by sa mal približne rovnať kohútikovej výške. Rebrá sú dobre klenuté.

P) HORNÁ LÍNIA TELA: nikdy nie príliš krátka, ani vyklenutá, ani prenesená. Bedrá sú silné, mierne klenuté.

R) SLABINY: ľahko vtiahnuté.

S) CHVOST: vysoko nasadený, dosť dlhý, pokrytý dlhou srsťou. Ak je pes v afekte, je chvost nesený smerom nahor, zatočený ponad chrbát, jeho špička sa zľahka dotýka chrbtu. Nikdy nesmie byť chvost plocho položený na chrbte.

T) SRSŤ: je bohatá, jemná, nikdy nie je kučeravá, bez podsady, plocho priliehajúca na telo. Na hlave a obličaji a spredu na končatinách je srsť krátka, na tele je stredne dlhá, na krku dlhšia, splývajúca na hruď, na ušiach najdlhšia, rovnako ako na chvoste.

V) SFARBENIE: všetky farby sú povolené.

W) KOHÚTIKOVA VÝŠKA: najviac 28 cm.

Y) TELESNÁ HMOTNOSŤ: existujú dve veľkostné variety

1. od 2,5 kg do 4,5 kg pre psov a od 2,5 do 5 kg pre fenky.

2. do 2,5 kg pre psov aj fenky (minimálna telesná hmotnosť je 1,5 kg)