Running Contacts - Zbiehané Zóny

Running Contacts - Zbiehané Zóny

Už dávnejšie som uvažovala o napísani článku o zbiehaných zónach. Aj keď mi je jasné, že článkov o tejto metóde je popísaných skutočne veľa, povedala som si, že možno práve z mojho si niekto niečo zoberie a naučí sa niečo.

Running contacts alebo po našom zbiehané zóny sú jednou z možností, ako psa naučiť správne zdolávať zónu na kladine. Kým som behala s Teddym, nikdy som niečo ako "zóny" nemusela riešiť, pretože Teddiček bol skutočne len taký víkendový pretekár a pri jeho rýchlosti mal zónu vždy a všade. Ale pri Chillim som videla rýclosť a nasadenie, takže nechať zóny na "veď to nejako dáme" som si dovoliť nemohla. Mala som na výber buď učenie 2on2off (dve packy na zóne, dve packy na zemi) alebo zbiehané. Moje rozhodovanie netrvalo dlho vzhľadom na to, že ak má Chilli pretekať v skupine s väčšími psami, každá sekunda je nám potrebná. Tak sme sa pustili do učenia.

Samozrejme o metóde som toho veľa nevedela, takže som si preštudovala všetky dostupné informácie o tejto metóde od Silvie Trkman, ktorá je podľa môjho názoru jednoznačne najlepší odborník, na túto metódu. Na jej webovej stránke https://www.lolabuland.com je dostatok informácii postačujúcich na pochopenie danej metódy.

Vysvetlenie a opis toho, ako sme to trénovali my s Chillim, Začali sme na Silvestra 2012 :) dosku na učenie sme si vyrobili doma (vďaka môj šikovný manžel) a mohlo sa začať. Trénovali sme KAŽDÝ DEŇ!!! Bez pardónu. Bez ohľadu na počasie, na deň v týždni. Tréning ale netrval dlhšie ako 5 minút. Aj to bola viac hra ako tréning. V podstate, doska bola stále na dvore a keď sme sa vracali z prechádzky alebo sme šli von, dva tri krát si po nej prebehol a to bolo všetko. Niektoré dni sme trénovali viac prebehov, niektoré dni menej. Začinali sme s doskou na zemi, Stále som mala v ruke hračku a kliker. V prvých tréningoch mal odmenu za každý aj nesprávny prebeh po doske. Aby pochopil, že je to zábava a odmenu dostane. Tak sa naučil bežať plnou rýchlosťou a  tešil sa na každý beh. Neskôr som odmeňovala len správne pokusy. Doska bola na zemi dosť dlho. Nikam som sa neponáhľala. Každý tréning som si natáčala na video, aby som mohla urobiť približné percento úspešnosti a podľa toho som sa rozhodla, či je čas dať dosku o niečo vyššie. Pridávala som maximálne 8-10cm. A znova ten istý postup. Behať a behať a natáčať a natáčať až kým sa percento úspešnosti nedostalo aspoň na číslo 95.

Skutočne je veľmi dôležité si pri tejto metóde uvedomiť, že to je beh na dlhé trate a ak sa do toho pustíte, je potrebná skutočne veľká dávka trpezlivosti. Nie je to niečo, čo psa naučíte za týždeň, ale ani za mesiac. Nám to trvalo približne 4 mesiace, kým sme sa dostali na skutočnú kladinu. Samozrejme treba rátať s tým, že každý pes je iný a preto sa nedá určiť presný čas na naučenie sa tejto metódy.